Obec v kocke

Stručne o obci Nový Ruskov

Obec Nový Ruskov vznikla spojením obcí Veľký a Malý Ruskov v roku 1964. Výmera oboch katastrálnych území je 1101 ha z toho výmera veľkoruskovského chotára je 705 ha, maloruskovského 395 ha.

Prírodné pomery

Poloha obce a chotára

Obec Nový Ruskov sa nachádza v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny na súradniciach 48°37´ severnej zemepisnej šírky a 21°40´východnej zemepisnej dĺžky.

Obec susedí s mestom Trebišov, Sečovce a obcami Hriadky, Vojčice, Trebišov časť Milhostov Plechotice, Veľké Ozorovce a Malé Ozorovce.

V súčasnej dobe už odlesnený chotár oboch obcí tvorí rovina a mierna pahorkatina. Z hľadiska geomorfologického členenia Malý Ruskov patrí do oblasti Východoslovenská nížina, do celku Východoslovenská rovina, do podcelku Trebišovská tabuľa.

Katastrálne územie obce Veľký Ruskov sa nachádza v dvoch orografických celkoch: Východná a južná časť územia leží v západnej časti orografického celku Východoslovenská rovina a severozápadná časť katastra obce patrí do orografického celku Východoslovenská pahorkatina. Severozápadná časť územia má charakter mierne členitej pahorkatiny.

Nadmorská výška najnižšieho miesta v obci je 109,8 m.n.m. a nachádza sa na východe veľkoruskovského chotára. Najvyššie položené miesto je v nadmorskej výške 165,8 m.n.m. a je v lokalite „les“. Stred obce Veľký Ruskov sa nachádza vo výške 132 m.n.m.

Názvy časti chotára vo Veľkom Ruskove sú tieto: „Dluhá, Puti, Kišdebra, Tarnoky, Vizmosaš, Sejky, Stavy, Preložky, Žedľarske, Les.

Na konci 19 a začiatkom  20 storočia veľkoruskovčania súvisle nadobúdali vlastnícke práva k poľnohospodárskym pozemkom aj mimo chotára obce Veľký Ruskov; najmä na „meglisovskom“- „kruhy“, sečovské(Baronovo, Profusovo, pri studni) parceláciou bývalých veľkostatkov v k.ú. Malé Ozorovce (Dehnešovo) a v 30. rokoch aj parcelizáciou Tahiových majerov vo Veľkých Ozorovciach(„majir“). Vlastnili aj lúky v Trebišovskom chotári.

V Malom Ruskove pomenovania časti chotára sú tieto: Fizeška Feher kut .

Územím preteká jeden malý vodný tok s upraveným korytom s názvom Drieňovec (Drahňan), ktorý napája vodnú nádrž Malý Ruskov. Táto leží na juhovýchodnej hranici územia. Spomínaný vodný tok odvodňuje celé záujmové územie a preteká od západu na východ, pričom priberá jeden stály, jeden občasný a jeden kanálový po ľavej strane toku a dva občasné pravostranné prítoky. Podľa typov režimu odtoku patrí územie do oblasti vrchovinno-nížinnej s dažďovo-snehovým typom odtoku, pre ktorý je typická najvyššia vodnosť vodných tokov v jarných mesiacoch (február až apríl), najnižšia v septembri.

Podzemné vody majú charakter kapilárno-pórovej až kapilárnej vody. Sú dopĺňané viacej ako 70% podzemnými vodami zo susedných pohorí a menej ako 30% zo zrážok. Z hľadiska výskytu horúcich vôd je to oblasť málo perspektívna. Čo sa týka mineralizácie, sú to vody nemineralizované s celkovou mineralizáciou 200 – 600 mg/l.

Aj stredom obce Veľký Ruskov tiahol hlboký jarok- výmoľ. V súčasnosti po ňom niet takmer žiadnej stopy.

Podnebie

Obec a jej okolie majú znaky kontinentálneho podnebia. Teplota v januári sa pohybuje od –1,5 do –4°C a v júli od 18,5 do 19,5°C. Ročné zrážky predstavujú 650 – 700 mm. Trvanie slnečného svitu vo vegetačnom období je nad 1 500 hod. Prevládajúcim smerom prúdenia vzdušných más je S prúdenie, toto prúdenie dosahuje aj najväčšie rýchlosti.

V priemere raz za desaťročie v spojitosti so snehom dokáže naklásť na odkrytej juhovýchodnej časti chotára aj trojmetrové záveje.

Geologické pomery

Geologický podklad tvoria neogénne usadeniny z obdobia panónu. Najvrchnejšia časť geologického podložia je takmer na celom území tvorená pôdotvornými kvartérnymi veternými nánosmi pozostávajúcimi zo spraše a sprašových hlín s hrúbkou 2–15m.

V nepatrnej miere v juhozápadnej časti katastra sú zastúpené aj fluviálne sedimenty tvorené prevažne hlinami.

Časť chotára obce spadá do dobývacieho banského priestoru prírodných uhľovodíkov -Trebišov. Nad obcou – v lokalite „ždijová dolina“ sa údajne ťažili hliny alebo piesky (?).

Pôdne pomery

Obec je od svojho vzniku, aj podľa historických prameňov, zväčša poľnohospodárskou. Ešte začiatkom 20.storočia nad obcou sa rozprestieral cca 120 ha dubový les.

Prevládajúcim pôdnym typom v k.ú. Veľký Ruskov sú černozeme pseudoglejové, pseudogleje typické a hnedozeme luvizemné, všetko stredne ťažké až ťažké pôdy prevažne na sprašových a polygénnych hlinách. V malej miere sú zastúpené aj čiernice glejové. Spolu sa v obvode veľkoruskovského chotára vyskytuje 7 bonitných pôdno-ekologických jednotiek.

Pôdny fond v maloruskovskom chotári reprezentuje tieto pôdne typy: čiernica modálna karbonátová, čiernica černozemná, čiernica glejová, černozem čiernicová, černozem modálna karbonátová, černozem hnedozemná.

Čo sa týka hĺbky pôdy, pôdy hlboké (nad 61 cm), čiernice majú hĺbku vyše metra. Podľa chemizmu sú to pôdy vápenaté, sú produktom karbonatických substrátov.

Orná pôda sa momentálne nachádza cca na 93 % rozlohy chotára. Väčšina pôdy je obrábaná vo veľkých celkoch s veľkosťou až do 77 ha.

Najčastejšie bývajú pestované hustosiate obilniny, z nich najmä repka olejná a ozimná pšenica.

Rastlinstvo a živočíšstvo

V súčasnosti súvislé lesné porasty takmer neexistujú. Pozostatkom Andrassyho lesa je „papuča“ – „Feňarovo kraky“ s dubovým porastom. Mladým porastom je cca 1,5 ha lipový lesík hneď za obcou Veľký Ruskov. Za zmienku stojí aj biokoridor okolo potoka Drahňovec v Malom Ruskove ako aj záhrada zemianskej kúrie rod. Besseneyeových. Za juhovýchodnou hranicou veľkoruskovského chotára sa nachádzajú súvislé porasty agáta bieleho, v chotári sa nachádzajú aj chátrajúce vetrolamy topoľa. Pozoruhodné sú samostatné stromy a to jaseň na cintoríne vo Veľkom Ruskove ako aj lipa v areáli gr. kat chrámu. V 60- tých a 70. rokoch boli vysadené aj lipové aleje v intraviláne obce Veľký Ruskov.

Na obvode obce boli zaznamenané tieto druhy hniezdičov:

bučiačik močiarny, trsteniarik vodný, kúdelnička lužná , potápka chochlatá , sokol lastovičiar, myšiak hôrny, drozd čvíkotavý, škovránok poľný, pipíška chochlatá, kaňa močiarna , sliepočka vodná, svrčiak slávikovitý , strakoš červenochrbtý , penica čiernohlavá , stehlík obyčajný, stehlík zelienka , kanárik záhradný, sokol myšiar , straka čiernozobá , havran poľný, bažant obyčajný, jarabica poľná

Vyskytujú sa tu aj bocian biely čajka smejivá, čajka sivá, sokol kobec , orol kráľovský .

Z cicavcov žije zajac poľný , srnec lesný , líška hrdzavá , diviak.

Prevažná väčšina územia zatiaľ spadá do poľovného revíru „Čajka“ avšak pracuje sa na vtvorení nového poľovného revíru.

Vo vodnej nádrži s výmerou cca 5 ha Slovenský rybársky zväz- miestna organizácia chová osádku rýb:amur biely, sumec, belica, Kapor, Karas, Ostriež, Šťuka, Plotica, Sumček hnedý.

Pripravuje sa vyhlásenie Chráneného vtáčieho územia Východoslovenská rovina, ktoré zaberie celý chotár obce.

Chránené vtáčie územie Východoslovenská rovina sa vyhlasuje za účelom zachovania biotopov a zabezpečenia prežitia a rozmnožovania nasledujúcich druhov vtákov európskeho významu: bocian biely, ďateľ hnedkavý, ľabtuška poľná, orol kráľovský, pipíška chochlatá, prepelica poľná, pŕhľaviar čiernohlavý, rybárik riečny, sokol rároh a chriašteľ poľný.

Realizácia pozemkových úprav zahrňuje v sebe aj ekologické opatrenia , ktoré zahrňujú v sebe aj výsadbu nových vetrolamov a biokoridorov, ktoré budú priaznivejšie pôsobiť na rozvoj fauny a flóry v chotári obce.

Architektúra v obci

V obci Nový Ruskov sú postavené tri chrámy:  

V Malom Ruskove grécko -katolícky a rímsko -katolícky.

Vo Veľkom Ruskove je postavený grécko – katolícky chrám postavený v roku 1909.

Obec má v súčasnosti dva kultúrne domy, v Malom Ruskove postavený v roku 1936 ako škola, vo Veľkom Ruskove v 1968 po prestavbe z budovy sýpky a obecného domu, dom smútku bol postavený v roku 1994, obecný úrad postavený v koncom šesťdesiatych rokov. Budova súčasnej Materskej školy tu stojí cca od roku 1904. V obci môžeme nájsť aj rodinné domy postavené ešte v začiatkoch 20- storočia z tufového kameňa, v 30- tých rokoch sa stavali tehlové domy, s osobitným štýlom sú postavené domy zo 60- rokoch a štvorce sa stavali najmä na novej ulici v 70 a 80-rokoch minulého storočia. V obci stojí iba jeden don postavený z nepálenej tehly.

Obecné symboly a obec

Obec má vlastné obecné symboly a to obecnú zástavu, obecný erb , obecnú pečať ako aj obecnú hymnu.

Erb obce bol schválený len prednedávnom. Vychádzal z historickej pečate obce Malý Ruskov, ktorá sa sporadicky objavovala na listinách zo začiatku 20-storočia. Odráža poľnohospodársky charakter obce. Text a hudbu obecnej hymny zložil súčasný starosta obce.

Obecné zastupiteľstvo pozostáva zo 7 poslancoch volených v dvoch volebných obvodoch. V Malom Ruskove sú volení dvaja zástupcovia vo Veľkom Ruskove 5 poslanci. Pred zmenou zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo tvorilo 12 poslancov.

Úlohy obce zabezpečuje starosta s dvomi pracovníčkami obecného úradu. Obec zamestnáva aj obecného kontrolóra ako aj obecného lesného hospodára.

Majetok obce tvorí vlastnom katastrálnom území aj cca 37 ha poľnohospodárskej pôdy a mimo svojho katastra 3,7 poľnohospodárskej pôdy a 117 ha lesa .

Obec má dva cintoríny, veľkoruskovský leží na cirkevnom majetku, maloruskovský je vo vlastníctve obce.

Vo Veľkom Ruskove hlavná ulica bola pomenovaná po Sv. Cyrilovi Metodovi, vedľajšie sú Lipová a Nová. V Malom Ruskove hlavná ulica nosí meno M.R.Štefánika a vedľajšia je ulica Jarková.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 náboženské vyznania boli zastúpené v takejto miere:

• Rímsko-kat. cirkev – 171

Evanjelická augzbursk. Vyznania – 1

• Grécko – kat. cirkev – 433
• Reformovaná kresťanská – 5
• Pravoslávna – 4

Nábož. Spol. Jehov. sved – 1

• Evanjelická metodistická – 5
• Iné nezistené – 12
• Bez vyznania – 11

Z 213 všetkých domov trvale obývaných bolo 178 .

K slovenskej národnosti sa hlásilo 98,91% , k rusínskej 0,31 % a k českej 0,62 % obyvateľov.

V súčasnosti na trvalý pobyt je prihlásených 620 obyvateľov.