Vznik Československej republiky bol pre obyvateľov Malého a Veľkého Ruskova významným medzníkom v ich živote. Napriek tomu, že veľké sociálne rozdiely medzi majetnými a chudobnými sa nezmenšili, zánik polofeudálnej habsburskej monarchie bol víťazstvom národne orientovaných síl, ktoré vytvorili predmníchovskú ČSR.
Bola tu však snaha starej vládnej moci udržať habsburskú monarchiu, ktorá poznačila prvé mesiace existencie Československa. V dôsledku vojny a krátkeho bezvládia obyvateľstvo rabovalo obchody miestnych židovských obchodníkov. Do polovice roku 1928 patril Malý a Veľký Ruskov do Sečovského okresu, od polovice uvedeného roku sa okresným sídlom stal Trebišov. Prevažnú časť obyvateľstva tvorili malí a strední roľníci. Šľachtický pozemkový majetok v Malom a Veľkom Ruskove vytváral potrebu námezdnej pracovnej sily. Záborový zákon č. 215 zo 16. 4. 1919 umožnil konfiškovať pozemkový majetok nad 150 ha poľnohospodárskej alebo 250 ha všetkej pôdy. Prieťahy s parceláciou veľkostatkov a vysoké prídelové ceny za nadobudnutú pôdu spôsobili, že ju získavali väčšinou majetnejšie vrstvy obyvateľstva. Maloroľnícke usadlostí nevytvárali predpoklady na zabezpečenie obživy Ruskovčanov, a preto dochádzalo k viacerým povojnovým vysťahovaleckým vlnám.