Veľký a Malý Ruskov patrili do roku 1872 do Trebišovského okresu. Po novej úprave okresov v roku 1872 bola Zemplínska župa rozdelená na 9 okresov a Veľký a Malý Ruskov boli zadelené do Sečovského okresu. Zaradením Trebišova do veľkých obcí vznikol v roku 1903 tamojší obvodný notariát, do ktorého patrili aj Veľký Ruskov, Zemplínske Hradište a Kožuchov
Samospráva obcí sa uskutočňovala prostredníctvom obecného zastupiteľstva /na 100 obyvateľov jeden člen, najmenej desať najviac dvadsať členov/, ktorého polovica bola zvolená a druhú polovicu tvorili platcovia najvyšších priamych daní v obidvoch obciach. Volebné právo bolo podmienené majetkovým cenzom. Nádenníci, želiari, sluhovia a iné nemajetné vrstvy volebné právo nemali. Domácka výroba vo Veľkom Ruskove bola doménou roľníckych žien, ktoré sa preslávili tkáčskym umením, najmä preberanými obrusmi, posteľnými plachtami a inými textíliami, vyrábanými na krosnách. Demografický vývoj Veľkého a Malého Ruskova bol najviac ovplyvnený hromadným vysťahovalectvom. Zložité hospodárske a sociálne pomery, neúroda, bieda i národnostný útlak boli hlavnými príčinami vysťahovalectva. Vysťahovalectvo Ruskovčanov začalo koncom 70-tych rokov 19. storočia. Zo Sečovského okresu, do ktorého patrili aj Malý a Veľký Ruskov, sa v rokoch 1871 – 1901 vysťahovalo 5278 osôb a vrátilo iba 1561 občanov. V čase, keď sa začína hromadné vysťahovalectvo, ako východisko z ťažkých sociálnych pomerov, postihla Zemplínsku župu ďalšia cholerová epidémia. Prepukla v rokoch 1872 až 1873 a v Zemplínskej župe jej padlo za obeť 13 869 ľudí. Nevyhla sa ani Ruskovčanom. Navyše, prudko sa šírila ďalšia infekcia – kiahne, proti ktorým začali v roku 1876 deti povinne očkovať. Na začiatku 20. storočia /1905/ mal Veľký Ruskov 112 domov a 671 obyvateľov, ktorí boli prevažne gréckokatolíckeho vierovyznania. Malý Ruskov mal v tom istom čase 39 domov a 188 obyvateľov, ktorých prevažná časť boli gréckokatolíci, menšia rímskokatolíci a reformovaní /kalvíni/. Kým Veľký Ruskov mal poštu telegraf a železničnú stanicu v Trebišove, tak Malý Ruskov mal poštu a telegraf v Plechoticiach. Veľký Ruskov vlastnil prevažne jeden šľachtický rod. V časovom slede to boli Perényiovci, Drugethovci, Csákyovci, Péchyovci a Andrássyovci. Malý Ruskov podľa maďarskej monografie Zemplén Varmegye … patril v roku 1414 Mikulášovi a Jánovi Pelétheiovcom /Plechotickým/, rodinám zemanov z Veľkých a Malých Ozoroviec. Okrem uvedených zemianskych rodín mali v Malom Ruskove v 16. storočí majetky aj Štefan Móre /1506/, Štefan Horváth /1552/ a Ján Károlyi /1591/. Koncom 16. storočia /1598/ sú v súpisoch maloruskovských majetkových vlastníkov uvedení Štefan a Peter Azary /Ozorovský/, František Rákoczy a Gergely Ujlaky. Časť majetku v obci patrila prechodne aj hradnému panstvu Trebišov. Neskôr nadobudli majetkovú držbu v Malom Ruskove aj Bernáthovci, Keréstesyovci, Mariássyovci a Feketeovci. V ďalšom období sa dedičstvom dostala majetková držba Tahyovcom. Poslednou vlastníčkou veľkostatku bola Š. Tahyová.